Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Vydrany a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zaevidovanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe:
V červenom štíte na striebornej, zlato lemovanej a tromi splývajúcimi brmbolcami zdobenej poduške ležiaca zlatá, striebornými perlami a drahokamami zdobená otvorená koruna. Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (1/8), žltej (3/8), bielej (3/8) a červenej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Symboly obce Vydrany sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou V-79/96.

Historický názov obce je Hodos. Na Vydrany sa obec premenovala až r. 1948. O jej dejinnom vývoji sú k dispozícii len veľmi stručné údaje. Po prvýkrát sa spomína v listine z r. 1245 ako majetok Bratislavského hradu. Od konca 13. storočia ju vlastnil rovnomenný rod - Hódošovci (Hódossy). Vydrany sa neustále vyvíjali ako zemianska obec. V r. 1938-1945 patrila k Maďarsku. Je isté, že táto starobylá obec mala pohnuté dejiny, ktoré sú zatiaľ celkom neznáme. Konkrétnejšie znalosti o jej vývine máme až z 19. storočia. Ide väčšinou o štatistické údaje - o počte domov a jej obyvateľov. Vydrančania sa v minulosti zaoberali chovom hovädzieho dobytka. Zo staršej literatúry ešte vieme, že r. 1884 celá obec vyhorela.

Vydrany majú mimoriadne zaujímavý a prekvapujúco honosný historický znak. V pečatidle obce z r. 1854, ktoré sa dodnes zachovalo v Štátnom oblastnom archíve v Bratislave, je vyrytá poduška a na ňu je postavená kráľovská koruna. Letopočet 1854 je rozložený po stranách koruny. Kruhopis pečatidla znie: *NEMES HODOS HELYSÉG PECSÉTJE. Jeho odtlačky sme našli na dokumentoch z r. 1892 a 1893. Toto zatiaľ najstaršie známe pečatidlo obce Vydrany používala až do júla 1913, o čom sa ešte zmienim.
Obec svoj symbol považovala sa svätoštefanskú korunu. Informuje nás o tom list obce zaslaný r. 1910 do Budapešti, ktorého prílohou bol odtlačok práve opísaného pečatidla. V liste sa dočítame, že Vydrančania „svätú korunu používajú už dlhé stáročia ako obyvatelia r. 1287 povýšený na šľachticov, ktorí odvtedy bojovali pod zástavou kráľa". Budapeštianski archivári prijali tvrdenie, že v pečatidle obce z r. 1854 je zobrazená svätoštefanská koruna, avšak súčastne konštatovali, že niet nijakého dôkazu, podľa ktorého by bola obec tento znak používala aj pred r. 1854.

Začiatkom nášho storočia sa v Budapešti centrálne rozhodovalo o obsahu potvrdzovacích prostriedkov všetkých miest a obcí Bratislavskej župy a o ich názve. Pri tejto príležitosti Vydrany vyjadrili želanie naďalej používať erbové pečatidlo.
Budapeštianski archivári rozhodli takto: „Keďže štátny znak alebo jeho časť nemá nikto právo svojvoľne používať, na novom pečatidle obce namiesto svätoštefanskej koruny sa musí použiť bežná erbová koruna." Obec s týmto návrhom súhlasila, a tak jej bolo 23. júla 1913 zaslané erbové pečatidlo a pečiatka s nasledovným erbom: Na červenom štíte strieborná poduška zobrazená tak, že z nej vidno tri roky ozdobené tromi zlatými brmbolcami. Na podušku je položená zlatá otvorená listová koruna. Kruhopis pečatidla i pečiatky znie: POZSONY VÁRMEGYE NEMESHODOS KÖZSÉG * 1910 *. (Letopočet neznamená rok vzniku pečatidla a pečiatky, ale rok ustálenia názvu obce.) Pečatidlo i pečiatku vyhotovil budapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld. V sprievodnom liste stálo odporúčanie, aby obec staršie pečatidlo odovzdalo do župného archívu. Ako vidno, obec vyhovela žiadosti. V bývalom župnom archíve (v dnešnom Štátnom oblastnom archíve v Bratislave) sa pečatidlo skutočne nachádza. Ak máme dnes rozhodnúť, ako má vyzerať erb Vydran v súčasnosti, musíme odporúčať obnovu toho obsahu, ktorý navrhli budapeštiansky archivári: Na červenom štíte strieborná (biela) poduška s tromi zlatými (žltými) brmbolcami. Na poduške je zlatá (žltá) listová koruna.

Do budúcnosti nám zostáva vyriešiť tri úlohy: Objaviť staršie pečatidlo obce, historicky i heraldicky ho vyhodnotiť, a zistiť, čo bolo podnetom, že si obec za svoj znak r. 1854 zvolila kráľovskú korunu.

PhDr. Peter Kartous, CSc.
Predseda Heraldickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.