Navigácia

Obsah

História

kostolReformovaný kostol obce postavili v r. 1786 v klasicistickom štýle. Stalo sa to po nariadení cisára Jozefa II., ktorý opätovne povolil slobodné vyznávanie reformovanej viery. Tento je druhý obecný kostol, prvý postavili ešte z dreva v r. 1783. S vežou ho doplnili v XIX. storočí. Strop má plochý, štukovaný, končí sa rovne, z dvoch strán sú empórie. Roku 1986 kostol renovovali. Cenné sú aj náboženské predmety, čaše a misy z cínu, ktoré používali pri bohoslužbách. Vežu má novšiu. Škola je rovnako stará, ako kostol.

Reformácia vo Vydranoch má veľkú tradíciu. V XIX. storočí kalvinisti z Dunajskej Stredy uctievali Boha na bohoslužbách vo Vydranoch. Počas dlhých desaťročí to bolo jediné miesto, kde sa mohli v bezpečí oddávať svojej viere.

S novou vierou sa tunajší obyvatelia oboznámili už v prvých desaťročiach reformácie. V tom čase tade chodieval Gál Huszár, spisovateľ chválospevov, a Albert Szenci Molnár, ktorý hlásal Božie slovo aj v dunajskostredskom kostole. V druhom storočí novej, reformovanej viery, na začiatku 17. st., reformovaný kresťania z okolitých obcí už patrili k dunajskostredskej matričnej cirkvi. V niekdajších zápisoch sa dozvedáme, že kresťania 16 obcí chodili do dunajskostredského kostola, aby spievali chválospevy a chválili Boha v ich materinskom, maďarskom jazyku. V tom čase patrili medzi nich aj vydrančania. Po nastolení protireformácie kostol sa stal opäť katolíckym, v roku 1680 odohnali reformovaného kňaza a druhý kostol taktiež roztrúsili. Reformovaný kňaz sa vtedy rozhodol, že sa uchýli do Vydrán. Obec bola pokojná a ďaleko od ruchu, takže pomerne v bezpečí. tu mohol hlásať aj naďalej Božiu slovo svojím kresťanom, kým mohol.

kostolVydrany sú od r. 1683 matričná cirkev. Podľa tzv. "Protectionálneho listu" z r. 1689, každému dôstojníkovi vojska a všetkým, ktorý patrili k posádke bolo zakázané vyrušovať vydranských a veľkoblahovských kalvinistov pri praktizácií ich viery. V tom čase už bola opačná situácia; dunajskostredčania prichádzali do Vydrán na bohoslužby.
V r. 1732 obec nebola vyznačená, ako artikulárne miesto, preto župná delegácia zakázala reformované bohoslužby a vyhnali kňaza. Od tohto roku až kým vstúpilo do platnosti nariadenie Jozefa II. - ako stojí aj v našej najstaršej zápisnici - do konca "Babilónskeho zajatia našej ekléžie", čiže do jesene r. 1783 bolo počuť chválospevy a čítanie božieho slova iba v príbytkoch veriacich. Po 51 ročnom "zajatí" sa opäť mohla začať slobodná praktizácia reformovanej viery.
Splnilo sa to, po čom túžila cirkevná spoločnosť: nielen, že sa stala matričnou cirkvou, ale postavili aj kostol.

Prvý vydranský kostol bol postavený z dreva. Pôvodný kostol zhotovili v r. 1786, v rámci hraníc, ktoré stanovilo nariadenie Jozefa II. V tomto období stavali kostole bez veže. Tak ostal aj vydranský bez veže. Vežu začali stavať 16. mája r. 1796 a dokončili ju koncom júla r. 1797. Galériu, ktorá sa nachádza v západnej časti kostola zhotovili v r. 1797, na východnej časti dokončili v r. 1809. kostolOltár z červeného mramoru postavili v r. 1845 z darov a príspevkov. 
V r.. 1842 vežu pokryli plechom, a kostol zase dreveným šindľom. V r. 1871 strechu a šindeľ Mór Goldberg prestaval.
11. septembra r. 1873 popoludní medzi štvrtou a piatou vzplanul požiar na dome pani Czuczovej. Dom bol v susedstve kostola, tak sa požiar presunul aj na drevené časti svätine. Strecha celkom vyhorela. Podstavec dvoch zvonov zhorel a zvony sa zrútili. Vyhorel aj kostol. Dve galérie a stoličky spod nich sa podarilo zachrániť.
Kostol a vežu dal znovu postaviť staviteľ János Friedrich. Kazateľnicu a ďalších 37 lavíc pripravil Flórián Ring, bratislavský stolár. Dva nové zvony vytiahli do veže12. februára r. 1880 popoludní o 2 hod. Kostol vysvätili 5. augusta r. 1880. Na vysvätení mal prejav vydranský kňaz, Antal Somogyi.
Postavenie kostola, ktorý sa vyznačuje s umeleckými krásami, bol v živote cirkvi veľmi pekný, významný hraničný bod. Kostol sa staval v klasicistickom štýle. Materiál vežovej gule je zinkovaný plech, na vrchole sa nachádza hviezda, ktorá bola pôvodne pozlátená. Priečelie je jednoduché, rozčlenené s lizénou v rámci. Kostol má dva vchody. Prvý je na západnej strane budovy, ktorý bol pôvodný vchod do kostola a používali ho veriaci. Pred južným vchodom nachádzame výklenok. Pôvodne slúžil ako dom chudobných. Bolo to vyhradené miesto pre nemajetných, ktorých nepustili do budovy. Odtiaľto sa oddávali bohoslužbám. Kňaz používal taktiež tento vchod. Dnes sa používa výhradne vchod na južnej strane kostola. Tu nachádzame aj portálu, v ktorej je vyryté dátum postavenia kostola: 13. august 1786.
kostolInteriér kostola je jednoducho, ale vkusne vymaľované. Vnútorný priestor je pozdĺžny. Na dvoch stranách sú empórie. Organ umiestnili na západnej strane. Odtiaľ vedú schody do veže, k zvonom. Strop je plochý, štukovaný, končí sa rovne. Oproti súčasnému vchodu, na severnej časti kostola je umiestnená vyrezávaná kazateľnica a Mojžišova stolička. Pred kazateľnicou je oltár a krstiaci bazén, obidva z červeného mramoru. Materiál lavíc je smrek, farba svetlá, lakovaná. Na pravej strane vchodu nachádzame pamätnú tabuľu, ktorá bola vyhotovená na pamiatku obetí I. Svetovej vojny.
Na kostole medzi 1984 - 1986 urobila cirkevná spoločnosť generálnu opravu z vlastných síl.

V osobe Julianny Tóth Kis-Csájiné si ctíme 10. zvolenú kňažku momentálne 800 veriacich, rátajúc od r. 1783, od začatia verejnej praktizácie reformovanej viery.